Nájdete nás aj na Facebooku! --> Forbidden Dreams

14.časť - Nemocnica

19. května 2013 v 19:44 | Tamy |  I finally found my way (story)
...Keď pribehne k zastávke zastaví sa v strede pohybu a zostane tak stáť akoby ju niekto ovalil po hlave...
"Čo...čo to k*rva..?!!" nedokončí vetu pretože sa jej hlas zlomí pri pohľade na jej priateľa ako sa bozkáva s inú babu. Rozplače sa ako ešte nikdy a rozbehne sa preč. Vôbec netuší kam uteká. Proste behá to tmavých uličkách až kým únavou nepadne na zem. Pomaly sa zdvihne a rozhliadne sa. Vidí že je asi pri nejakom opustenom dome. Na zemi sa povaľujú fľaše a všade naokolo sú cigaretové špaky. Ronie sa doplazí k fľašiam a jednu chytí do ruky. Silno ňou buchne do zeme a fľaša sa rozletí na malé kúsky skla. Ronie je už všetko jedno. Chce zomrieť a ušetriť sa tým tejto ohromnej bolesti. Chytá do ruky jeden s kusov skla a prikladá si ho na najzraniteľnejšiu žilu na tele. Silno zatlačí a rýchlo ním potiahne. Od bolesti vykríkne, pred očami sa jej zahmlí a jej hlava padne na zem. Ronie už iba akoby z diaľky počuje auto ktoré asi ide okolo. Jej ruka pomaly klesne na zem a ona prestáva cítiť bolesť. Prestáva cítiť všetko. Už iba podvedome vníma veľmi krásny pocit. Pocit keď ju nič nebolí a ona si pripadá taká voľná a spokojná ako nikdy.
...
Už je ten pocit preč. Teraz znovu začína vnímať okolie. Počuje nepríjemné pípanie a v ruke cíti bolesť. Všetko ju strašne bolí a ona vôbec nevie kde je a čo sa stalo. Pokúsi sa otvoriť oči. Všade je biela farba. Je v nejakej divnej miestnosti a leží na posteli. Pípanie ide z nejakého prístroja na ktorý je napojená. V hrudi cíti nehoráznu bolesť pri každom výdychu a nádychu. Má pocit akoby ju bolí každučká malinká bnka v jej tele. Viečka má ako z olova. Ronie chce niečo povedať ale dostane zo seba iba niečo čo sa dá najpresnejšie nazvať ako zachrčanie. Následne zakašle a do hrudi jej vystrelí bolesť akú Ronie ešte nezažila. Pípanie sa odrazu zmení na zvuk ktorý ide v jednej rovine. Ronie nevlázde. Posledné čo zachytí sú dvere ktoré sa rýchlosťou blesku otvoria a silno buchnú do steny. Potom zasa iba tma.
...
"Ronie, prosím preber sa! Ty to nesmieš vzdať! Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa! Len sa prosím preber!" Hovorí chalan pri jej posteli. Ronie síce vníma no všetko počuje iba ako volanie do tmy. Milé že ju prešiel Tomáško pozrieť.
...
-"Stále nič?"
-"Je mi ľúto."
Ronie zacíti že si niekto prisadol k nej na postel.
-"Ahoj mojenko, tak som zasa tu. O nič moc neprichádzaš, vo svete sa nedeje nič zaujímavé. Vieš že sa aj tak preberieš, že?" hovorí človek ktorý pri nej sedí. Potom ešte niečo rozpráva no Ronie to už nevládze vnímať.
-"Chlapče, je mi to ľúto ale návštevné hodiny sa končia. Musíte odísť." Toto nepatrilo tomu pre nej. Toto bol hlas trochu ďalej.
-"Maj sa moja. Zajtra sa zase vidíme, dobre?" povie človek pri nej, dá jej pusu na čelo a odchádza. Ronie to síce nevidí ale cíti to. Tomáško je taký zlatý že sa s ňou rozpráva aj keď ho ona nevníma...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama