Nájdete nás aj na Facebooku! --> Forbidden Dreams

8. časť - PRI TEMŽI

16. února 2013 v 22:09 | Miah Mintyoreos |  Love Like a Delinquent (story)
(Pohľad Andyho)

Nejako sme sa nakoniec domotali až do bytu kde sme bývali toto leto. Všetok ten chlast na mňa však dolahol a hneď som sa zvalil do postele. Spal som ako mŕtvy, bez snov..
"Zem volá Andyho, vstáávaj!" zahučalo mi niečo do ucha.
"Ešte 5 minút mami.." povedal som ešte v polospánku a chcel sa otočiť, no nejak som neodhadol veĺkosť postele a skončil na zemi. "Au, ku*va.." pomaly som sa preberal.
"Že sa čudujem.. Andy, nabudúce už nepi!" povedal Ash zatial čo chytal záchvaty smiechu a držal sa za brucho. "Vraj "Mami" , dobre synak !" smial sa ďalej.
"Ha ha, si vtipný, Purdy!" schladil som ho a postavil sa zo zeme. Došiel som až do obývačky kde sedeli chalani a kukali na nejaký zápas. Zas. Obul som si conversky, obliekol košeľu a šiel som sa prejsť dakam von. Do koncertu ešte ostávalo niekoľko hodín tak som ich chcel využiť zmysluplne a nepresedieť ich pri telke. Zašiel som si kúpiť kávu a s dobrou náladou a pospevovaním som si len tak kráčal popri Temži po rannom Londýne. Takže Rebecca.. som si na ňu spomenul. Neviem prečo ale zaujal ma ten jej smútok v očiach, a zdala sa mi povedomá aj keď som si istý že žiadnu takú Rebeccu nepoznám. Zašiel som teda až do McDonaldu kde hovorila že pracuje. Najskôr som ju nevidel tak som len stál pri dverách a pokúšal sa ju nájsť, nakoniec som ju zbadal ako práve prijíma objednávky pri pulte. Vyzerala úplne inak než včera. Už to nebola tá zmaľovaná baba v šatách "štetky" ale normálna jemne nalíčená baba, o ktorej by som si nikdy nebol myslel že robí niečo také ako tanečnicu v bare. Podišiel som teda k pultu a šiel na istotu.
"Čo si želáte?" opýtala sa monotónne a ani sa na mňa nepozrela.
"Čokoládový shake dva krát a jednu prechádzku s vami, slečna neznáma." povedal som a hneď ako sa na mňa pozrela som na ňu žmurkol. Bolo mi jasné že ma spoznala lebo sa rozosmiala.
"Hm, pán neznámy. To nieje v ponuke." povedala uštipačne a tiež na mňa žmurkla.
"Tak to asi budete musieť pridať do ponuky." povedal som, prešiel za pult, chytil ju za ruku a vytiahol vonku.
"Si blázon." povedala a smiala sa.
"Ja viem. A ty si ešte väčší že neprotestuješ." začal som sa smiať aj ja. "Prečo vlastne robíš tam v tom bare?" opýtal som sa popri tom čo sme sa prechádzali popri Temži.
"Chodím tu na výšku a nemám dosť peňazí utiahnuť aj intrák aj všetko." odpovedala. To ma celkom dostalo.
"A rodičia?" zaujímal som sa.
"Sú rozvedený. Otec umrel pred rokom a matka sa znovu vydala a nechce ma ani vidieť."povedala a videl som jej v očiach slzy. V tom vytiahla cigaretu a začala ju pofajčievať. "Takže si tu žijem sama, všetci ma neznášajú a tadadá, takáto som a iná nebudem." povedala a ukázala na seba. "A ty čo?"
"Ja ? No.. nič zaujímavé. Až do 16tich som bol ten od ktorého sa všetci držali ďalej, stredobodom šikanovania a urážok. Rodičia sú rozvedení a teraz žijem sám." povedal som v skratke pravdu, no však bez podrobností o tom kto som teraz. Zjavne o mne nevedela nič a to som bol rád.
"Aha.. takže sme na tom podobne." skonštatovala a ďalej sa naša debata rozvýjala o všeličom inom. Sedeli sme na múriku pri rieke a preberali všetko možné od hudby, takže som zistil že počúva podobný štýl než my hráme, až po to odkiaĺ pochádza. Zistil som, že obaja sme s Ameriky. Ani neviem ako prešiel čas ale keď som sa pozrel na hodiny boli už 4 poobede čo znamenalo že koncert bol už o 3 hodiny.
"prepáč, už budem musieť ísť ja mám.. jedno stretnutie." povedal som a nakoniec zaklamal. Kým nevedela presne kto som bolo to len lepšie.
"Ah, jasné. Bolo mi s tebou fajn." povedala a usmiala sa.
"Dáš mi tvoje číslo?" opýtal som sa jej.
"Ja.. vieš, nemám peniaze na to aby som mala mobil a môj starý sa mi rozbil. " odpovedala trochu zahanbene. Až v tom mi došlo ako je na tom naozaj.
"Prepáč, to som nevedel.. tak, ak sa ti podarí, zavolaj mi." povedal som a podal jej svoje číslo napísané na papieriku. Už som bol na odchode keď na mňa zakričala to isté, čo ja na ňu včera.
"A ako ťa mám vlastne volať, neznámy?" spýtala sa s úsmevom.
"Andy.. to stačí." usmial som sa aj ja a ponáhľal sa na koncert.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Annie Biersack Annie Biersack | 16. února 2013 v 22:21 | Reagovat

Pekné :) neprestávaj písať :) ide ti to

2 Miss Nothing Miss Nothing | Web | 16. února 2013 v 23:25 | Reagovat

Fuckin' interesting! Pohni si s pokračovaním :D chcem vediať čo bude ďalej! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama