Nájdete nás aj na Facebooku! --> Forbidden Dreams

1. časť - SÁM

7. února 2013 v 19:54 | Miah Mintyoreos |  Love Like a Delinquent (story)
Ahoj! :) Znova sa hlásim s novým príbehom, tentokrát totálna fanfiction, a hlavne z Andyho pohľadu je to všetko VYMYSLENÉ, takmer nič podľa skutočnosti :) ale dúfam, že sa bude páčiť ;)
---

(pohľad Andyho- keď mal 15)

"EMO" .. "FUCK EMO" .. bože, zas nemajú čo lepšie na práci než mi to písať po zošitoch? Už som bol na to zvyknutý. Tu v škole som vždy bol za čudáka. Nemal som tu

žiadnych kamarátov a odsuzovali ma. Šikana bola na každodennom zozname. A prečo to všetko? Pretože som nechcel byť ovcou v dave, chcel som byť sám sebou.. no namiesto

toho teraz sedím zavretý v záchodovej kabínke, počúvam hudbu a premýšľam nad životom. Mal som byť na matike, koho to však zaujíma.
"Zas sa reže, emo.." počul som vysmiate hlasy odvedľa.
"On nieje normálny, načo sa ním zaoberať?" odpovedal druhý hlas. Chalani z naše triedy, to som mohol čakať. Fuck Off.. Otvoril som dvere, sotil jedného z nich, vošiel do triedy a sadol si do zadu. Hodina sa vliekla ako vždy, tak som si len dal sluchátka a čarbal po zošite. V tom sa otvorili dvere do triedy a vošla dnu nejaká baba. Čierne vlasy s červeným melírom na končekoch, snakebites v pere a oblečená do celkom fajného štýlu- modro čierna košeľa a čierne rifle, modré conversky. Jednoducho ale konečne niekto, kto vyzerá slušne, podľa môjho teda. Zložil som si sluchátka a chcel vedieť čo je zač.
"Ah, konečne, slečna Rebecca Stevensová. Žiaci, privítajte vašu novú spolužiačku. Rebecca, môžeš si sadnúť tam dozadu." predstavil ju učiteľ. Nová žiačka, pff, ktovie čo to bude zač. Ááá do riti, prečo rovno ku mne?
"Ahoj, ja som Becky." prišla a pozdravila ma s úsmevom. Odkýval som, dal si znovu sluchátka a ignoroval svet. Ešte ten deň sa so všetkými skamarátila a o mne sa zas ani nevedelo , že som vôbec v tej triede.
Po vyučku som prišiel domov, pozdravil "sestru" a "rodičov" a šiel do izby. Bol som proste taký, aký som chcel byť, a dosť na to vplývala aj moja minulosť. Otvoril som si album so starými fotkami ktorý som mal pod vankúšom. Boli tam fotky keď som bol malý, s rodičmi a mojou malou sestrou. Vtedy sme boli jedna veľká šťastná rodina. A dnes? Rodičia sa rozviedli a ja som začal žiť s otcom. Pred rokom si otec našiel ženskú a vzal si ju, samozrejme, ona má dcéru Elizabeth, v mojom veku takže sa z nás znovu stala "rodina", podľa nich. Neznášal som ju od prvého dňa, aj keď som na to nemal dôvod. Proste, to tak bolo. A tá najväčšia nenávisť začala práve v deň keď sme museli začať bývať v jednej izbe, pretože mojej novej "mamičke" sa narodilo decko a to potrebovalo novú izbu. A tak som teda tu, v malej sku*venej izbe o ktorú sa musím deliť, s depkami a s nenávisťou k svetu.
"Chýbaš mi mama.. " povedal som si pre seba. Dobre, možno som bol slaboch ale chýbala mi naozajstná rodina. Nemal som kamarátov, a ani rodinu. Tak o čom to bolo? Ľahol som si, do ruky si vzal postavičku Batmana ktorú som dostal k narodkám od El. Nemali sme sa radi ale bola to jediná vec čo mi pripomínala, že tu niekoho mám, aj keď nie stopercente.
Pomaly som už zaspával keď prišla do izby El.. s jej typickou otázkou. "Idem vonku. Ideš s nami?"
"Niee" odpovedal som a ani sa na ňu nepozrel. Odišla. Nemal som však náladu sedieť viac v izbe a tak som len zobral bundu, dal si sluchátka a vyliezol z okna po lane vonku. Išiel som sa prejsť ako vždy, ku pláži k útesom. Dalo sa tam dobre premýšľať. Ako som prišiel na pláž uvidel som že v altánku sedí El s mojou novou spolužiačkou Rebeccou. Prišiel som blyžšie a chcel vedieť o čom sa rozprávajú. No to čo som počul som nečakal.
"Je zvláštny, ale zlatý." hovorila Becca. "Nevedela som, že máš takého brata."
"Nieje to môj brat. Je nevlastný a je to debil. Len sedí v izbe a s nikým sa nebaví, je divný. Emák." odpovedala jej El. "A jas ním musím bývať. Vieš čo to pre mňa je keď si tam kvôli nemu nemôžem nikoho vodiť? On je ešte decko a o vzťahoch nevie nič, bol by ti tak na dve veci."
To som už nenechal tak, zakašľal som, povedal "Aha, tak už aj ty, Elizabeth." nahodil falošný úsmev, otočil sa a zamieril si to k útesom. Sedel som tam, bez emócií, len s hudbou. Nakoniec som sa rozhodol. Pozbieral som si veci a zamieril rovno domov. V izbe som sa zamkol. Nak si tá ku*va spí, kde chce. Vybral som si znočného stolíka lieky na depresiu a dal si celé jedno balenie, a ďalej si už nepamätám..
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 my-mydnight-tears my-mydnight-tears | 7. února 2013 v 20:04 | Reagovat

Wau :O tesim se na dalsi :))

2 Annie Biersack Annie Biersack | 7. února 2013 v 20:06 | Reagovat

Je to super :) teda aspoň podľa mňa... nikdy som nečítala takéto príbehy ale tento sa mi zapáčil... takže sa už teším na ďalšiu časť... máš talent.

3 Mystic Prophet Mystic Prophet | 7. února 2013 v 20:20 | Reagovat

Ďakujem :) ďalšia bude už možno dnes,najneskôr zajtra :) a ak chcete prečítajte si aj moju už dokončenú "Lost it All" :)

4 Annie Biersack Annie Biersack | 7. února 2013 v 20:24 | Reagovat

no tak to sa teším že tak skoro :) fakt ti to ide... a neskutočne ma to zaujíma ako to bude pokračovať :)

5 Sweetheart-Sweetie Sweetheart-Sweetie | 7. února 2013 v 20:28 | Reagovat

Je to fakt super! Dufam ze bude pokracovanie ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama