Nájdete nás aj na Facebooku! --> Forbidden Dreams

Inside The Myself

21. září 2013 v 20:51 | Miah Mintyoreos |  Miah Mintyoreos
Potulujúc sa tmavými uličkami, bez toho aby vedela kam smeruje, ako ďaleko už zašla a ako ďaleko ešte zájde. Mala veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré odpovede nedokázala nájsť. Jediné čo vnímala bol text pesničiek, ktoré jej hrali. Boli to ako útržky jej myšlienok. Mali ju za blázna, a prečo ? Pretože bola iná, pretože sa snažila byť sama sebou a nebála sa vyjadriť svoj názor. Človek dvoch tvárí, ktorý sa dokáže usmievať, akoby predtým neplakal, ktorý dokáže chápať aj keď sám je nepochopený.
"We live our lives like we're ready to die
We're going nowhere
You can run but you'll never escape.."
Rozmýšľala nad tým, ako sa život správa neférovo voči ľuďom, čo si to zaslúžia najmenej. Ako sa nám stráca svet pred očami a my tomu nemôžeme zabrániť. Nenávisť, ktorá nami lomcuje deň čo deň a ničí to čo je správne. Závisť, ktorá vezme aj to najcennejšie, dôveru. Akoby sa svet postavil naruby. Keď už nevie kde má hľadať pochopenie, keď za každou maskou vernosti sa skrýva zákernosť a faloš, pretvárky ktoré dokážu zraniť.
"I try to make a sound but no one hears me.
..I made my mistakes
I've got no where to run...
I'm sick of this life.. "
Áno, pochopenie. To je to čo mnohým ľuďom chýba... a ona vedela, že patrí medzi nich. Nikto nechápal za akým cieľom smeruje jej život, prečo sa zo dňa na deň rozhodla zmeniť svoj život. Vedela to len ona, no nemala nikoho, kto by ju pochopil. Kto by poznal čím všetkým si kedy prešla, kto by vedel, ako tá samota bolí a zabíja. Občas mala pocit akoby celý život bol len skúškou k niečomu, čo má prísť potom. Lenže čo ak potom už nič nepríde? Čo ak toto má byť práve ten náš život, tento neférový boj ktorý vedie každý z nás sám so sebou? Je to ako neustály kolotoč. Na jednej strane chceme byť pochopení, chceme vykričať do sveta všetku pravdu lebo veríme, že keď zložíme tú falošnú masku, všetko môže byť iné. Na druhú stranu však nechceme vytŕčať z davu a tak len ticho trpíme. A kam to všetko vedie? Nikam sa neposunieme, čím ďalej tým viac v nás bude prevládať len tá naša falošná a zlá stránka, naše pravé ja časom zanikne. To chceme? .. odpovede nepoznala. Bolo milión vecí čo jej behalo hlavou. Milión otázok a žiadne odpovede..
"There's only hate
There's only tears
There's only pain
There is no love here.."
Žiadna láska.. nikde. Celý svet sa totiž točí už len okolo peňazí a popularity. Tak kam to ku*va ideme?! Za čím? Tvárime sa, že milujeme, ale nemilujeme človeka ale veci. Nemilujeme pre lásku, milujeme pre peniaze. Už to nieje tá láska ktorá dokázala ukázať kto aký naozaj je vnútri, už je to všetko len o výzore. Ak niekto začne niekoho ľúbiť bez ohľadu na jeho výzor, je hneď za čudáka. Pretože sa nepozerá na výzor ? Pretože sa pozerá na to, ako sa s človekom naozaj cíti ? .. Je úbohé akým smerom sa všetko uberá. Ako sme dokázali city nahradiť hmotnými vecami a potlačiť do úzadia to, pre čo sme v skutočnosti boli stvorení, lásku..
"This is no hallucination
This is what we have become
This is what dreams are made of.."
Došla až ku starému domu kam chodievala, keď sa cítila najzraniteľnejšie, keď sa cítila, že už ďalej neuvládze váhu toho, čo jej život položil na plecia. Sadla si na starú parapetnú dosku a pozerala sa na svet zahaľujúci pochmúrnou jesennou hmlou. Kvapky dažďa pripomínali jej slzy. Každá niesla vlastný príbeh, ktorý ona sama nedokázala povedať. AKoby dážď chcel všetky príbehy povedať za ňu. Slzy sa jej začali kotúľať po lícach a ona spomínala na všetko čo kedy zažila. Na ten jediný jeden krát, keď sa cítila pochopená a šťastná. Bol len jeden človek čo ju chápal, jeden jediný...
"Then I lost it all
Who can save me now?.."
Len s ním zažila to, čo so žiadnym iným. Nebola to pobláznenosť, bolo to viac, čo k nemu cítila. Od začiatku vedela že on je iný, než všetci ostatní. Len on o nej vedel takmer všetko, len on vedel o jej tmavej minulosti. Len keď bola s ním cítila sa, akoby niekam patrila, akoby nebola len obyčajnou hračkou v tomto pobláznenom svete. Možno to nebolo pre to, kto bol on.. ale pre to, kým bola ona, keď bola s ním. Sama nevie prečo sa pri ňom cíti inak, ale vie, že to nemá ako zmeniť. Je to silnejšie než je ona sama, silnejšie, než čo kedy bolo. Lenže ona pre neho neznamená nič. Je len obyčajným dievčaťom v dave, tou, o ktorú on nikdy nezakopne. Tak prečo sa pri ňom cíti inak? Prečo práve vtedy, keď vošiel do jej života, akoby znovu našla samú seba?.. Nepoznala odpoveď a vedela, že ju ani nespozná.Mnoho ľudí jej radilo nech zabudne alebo nech bojuje ďalej, no ona nedokáže ani jedno z toho. Ako môže človek zabudnúť na niečo, čo sa mu tak silno vpísalo do srdca, že je nemožné to vymazať? Ako vlatne môže človek zabudnúť na niekoho, kto pre neho znamená tak neskutočne veľa, že by bol schopný obetovať všetko za chvíľu s ním? .. A bojovať dopredu prehraný boj? To nemá zmysel. Je to ako púšťať sa do vojny sám proti armáde. Nemožné vyhrať, nemožné uspieť.
"Just trying to breathe
Just trying to figure it out
Because I built these walls
To watch them crumble down.."
STRACH je najsilnejší hráč, proti ktorému nevyhrá ani ten najodvážnejší človek. Strach povedať do očí ako jej na ňom záleží, strach z odmietnutia, zo straty. Strach ktorý si z nás dokáže urobiť otroka, dokáže nás ovládať a zanechať nevyliečiteľnú stopu na duši. Na srdci cítila neskutočné prázdno. Najväčší dar ktorý kedy dostala, samú seba, znovu aj stratila. Keď našla jeho, našla seba, no vedela že ak ho stratí,znovu stratí aj svoje "ja". Jediné čo jej ostávalo bolo dúfať, že to niekam naozaj vedie, a ona bude mať možnosť znova sa cítiť, akoby niekam patrila. No dovtedy jej ostáva len jedno a to založiť si tú masku falošného úsmevu a ísť ďalej akoby sa nič nedialo. Verila, že raz nájde šťastie a odpovede na všetky jej otázky. Utrela si slzy, vstala a odišla späť domov. Tu zanechala všetko svoje trápenie, aj keď vedela, že ju stále bude ťažiť na duši, nemala inú možnosť. Vedela, že jediný kto ju pochopí stále nepočuje jej tichý plač. Jediný, kto ju dokázal dostať sa z úplného dna až do nebies..

"We live our lives like we're ready to die" ...

Bála sa, že sa sklame. Bála sa, že nenájde samú seba.. no najviac sa bála dňa, keď tento príbeh bude niekomu rozprávať. Pretože na jeho konci bude musieť povedať.. že ona.. som ja.
 

28.(posledná) časť- Nechcem padnúť!

15. července 2013 v 20:09 | Rocky |  Never Give In (story)
-Toto je posledná časť príbehu Never Give In. Snáď sa vám páčil :) .-
*PO 3 MESIACOCH*

(ABIGAIL)
-Prešli 3 mesiace od nehody. Nemám sádru, chodím normálne, no Andy sa so mnou prestal baviť. Čakal, že mi sádru dajú dole až vtedy, keď bude aj on chodiť. Trocha smutné. Pokračujeme znova v škole, kde som si vytrpela svoje. Asi sa nikdy nezbavím titulu "Záhadná Abigail", pretože pocelý ten čas, čo som trpela Andyho ignoráciou som nevnímala realitu. Stále som spomínala na to všetko vďaka videozáznamu od Ashleyho. Môj každovečerný rituál je navliecť si na seba darček od Andyho (BVB rúženec) a zapnúť si videozáznam. Keď je reč o Ashleym, jedného dňa ma prišiel vyzvyhnúť zo školy o 3 hodiny skôr, než normálne končím:
"Ashley? Čo sa deje?"-opýtala som sa.
"Musím ča odviezť za Andym."-povedal.
"Ale ja mám školu."-povedala som mu.
"Čo ti je prednejšie ? Škola, alebo život tvojho idola?"-opýtal sa Ashley.
"Znova sa o tom pokúsil?"-opýtala som sa pretože celé 3 mesiace Andy zle znášal jeho uväznenie na vozíku. Chcel si siahnúť na život.
"Hej. Prosím poď."-povedal Ashley a chytil ma za ruku.
"Fajn."-povedala som a zamkla si skrinku.

(ANDY)
-Dohodol som sa s Ashleym, že dnes zavolá Amy, Chrisa, Juliet, Michaelu a Abigail, pretože im chcem niečo oznámiť. Snáď ich tá správa poteší....



*VO VILE*
--"Abigail! Chýbala si mi."-povedal Andy.
"Aj ty mne."-povedala Abigail a objala ho.
"Jéj! Ty už nemáš sádru a ani nijaké kraviny na bedre."-povedal Andy.
"Ja viem. Prepáč. Viem, že som ti sľúbila, že sa na nohy postávíme spoločne a v jeden deň, no nedalo sa to zariadiť."-ospravedlnila sa Abigail.
"To nič. Veď nie každý chce čakať na to, než sa kripľovi podarí postaviť a začne krývať."-povedal Andy.
"Andy!"-povedal Abigail.
"Máš pravdu. Urobila by si niečo pre mňa?"-opýtal sa Andy.
"Hej hneď, len mi dovol zvítať sa s ľuďmi prosím."-povedala Abigail a pozdravila všetkých vo vile.
"Takže? Čo smiem pre teba urobiť ?"-opýtala sa.
"Pomôž mi dokázať, že nie som kripeľ."-povedal Andy.
"Andy, veľmi rada by som, no nemôžem nakoľko neviem kúzliť. Potrebuješ body."-povedala Abigail.
"Postav sa ku kuchynskej linke."-povedal Andy.
"K čomu to bude dobré ?"-opýtala sa Abigail.
"Prosím. Dokážeš ísž o 5 krokov ďalej odo mňa?"-opýtal sa Andy.
"Fajn. Ty vieš, čo robíš. Snáď."-povedala Abigail a odišla ku linke.
"Dámy a páni. Pripravte si kamery a fotoaparáty. Uvidíte zázrak."-povedal Andy.
"Zlatko, o čo ti ide?"-opýtala sa Juliet.
"O víťazstvo."-povedal Andy a zaprel sa o vozík. Odkrýval k Abigail. Bez pomoci:
"Andy?"-opýtala sa Abigail milo prekvapená.
"Ide to! Neverím."-povedal Andy.
"Ver tomu. Máš 6 svedkov."-povedala mi Abigail a išla objať Andyho, pretože by padol.
"Ale ja viem aj dlhšie chodiť. Dokážem to! Oci? Poď prosím sem."-povedal Andy.
-Keď k nemu prišiel Chris, chytil ho za ruku a spoločne odkráčali k Amy, vzdialenej 20 krokov:
"Mamí! Ja chodím! Veríš mi?"- opýtal sa Andy.
"Moje malé šikovné dieťa. Gratulujem, no budeme musieť chodiť na rehabilitácie."-povedala Amy.
"Fajn, ale mám podmienku. Musia ma niekedy prísť navštíviť celý tento spolok."-povedal Andy.
"Všetko, čo len budeš chcieť."-povedala Michaela objala Andyho. Nakoniec všetci objali Andyho, ktorý si neskôr sadol za počítač a hľadal rehabilitačné strediská.....




-Po mesiaci strávenom v rehabilitačnom centre začal Andy chodiť tak ako pred autonehodou. Každú voľnú chvíľu trávi buď s Juliet alebo s Abigail a Michaelou. Plánuje zopakovať letnú chatu v očakávaní, že sa nič tekéto nezopakuje a konečne budú môcť relaxovať.-

27.(predposledná) časť - Skupinový rozhovor

15. července 2013 v 16:30 | Rocky |  Never Give In (story)
..(pokračovanie)..

*NA ĎAĽŠIE RÁNO*

(ABIGAIL)
-Keď som sa prebrala zístila som, že som si z Andyho urobila vankúš na spanie. Okamžite som sa odsunula, no nevšimla som si, že mal Andy ruku na mojom bedre, takže pri mojom vstaní som ho prebrala:
"Dobré ráno. Deje sa niečo?"-opýtal sa Andy rozospato.
"Nie. Vlastne áno! Prečo si dovolil, aby som mala z teba vankúš na spanie?"-opýtala som sa.
"Hneváš sa?"-opýtal sa Andy.
"Nie. Samozrejme, že nie, no som prekvapená, že ma po tom všetkom necháš spať na tvojej hrudi."-povedala som mu.
"Netrep prosím ťa."-povedal Andy.
"Fajn. Idem sa pobaliť."-povedala som.
"Abi? Počkaj na Ashleyho. Pomôže ti a potom mu povedz, aby ti dal darček."-povedal Andy.
"Aký darček?"-opýtala som sa.
"Zístiš."-povedal Andy.
"Fajn."-povedala som a počkala na Ashleyho.

(ANDY)
;Nechápem, čo by mi malo vadiť na tom, že na mne spala moja neoficiálna rodina.;-pomysel som si. S Ashleym sme sa dohodli, že babám dáme darček na pamiatku v podobe DVD-čka s videom z videokameri a ešte jednu vecičku, ktorú hádam ocenia. Po Abiinom odchode som objal Michaelu a ešte som si zdriemol.

(MICHAELA)
;Prečo sa neviem nadýchnuť? -Ahá, to ma zasa naša "napuchnutá nitka" menom Andy obíma. Hmmmm... Toto mi bude naozaj chýbať.;-poymslela som si. Vrámci pomsti, že sa nemôžem nadýchnuť som zapchala Andymu nos:
"Michaela? Aj tebe dobré ráno."-povedal.
"Baví ťa, stále ma pridusiavať tvojími svalmi?"-opýtala som sa.
"Nie. Chcel som ťa iba objať. Prepáč, nabudúce budem jemnejší."-povedal Andy.
"Hej? Škoda, že žiadne nabudúce nebude, pretože sa ideš venovať svojej milovanej Juliet a mňa budeš zas ignorovať."-povedala som Andymu a odišla som sa nadýchať na záhradu.


*PO ODCHODE Z VILY*

(ABIGAIL)
;Fajn. Som naspäť doma, no to, čo som nechcela sa stalo:
"Abigail? Prečo krívaš?"-opýtala sa ma mama.
"Menší úraz, nič vážne. Do skončenia prázdnin mám sádru dole a budem chodiť bez problémov."-povedala som mame.
"Čo sa stalo?"-opýtala sa mama.
"Nehoda na bicykli."-povedala som.
"Aha. A dokážeš ísť do izby?"-opýtala sa mama.
"Ha! Divila by si sa, koľko toho s tým bedrom dokážem."-povedala som mame a spomenula som si na útek pred a Andym.
Keď som prišla do svojej izby zapla som si počítač a išla na facebook, kde mi napísala Michaela, aby som išla na Skype. Volala som v skupinovom rozhovore s Andym.

(MICHAELA)
;Vôbec mi nechýbal domov. Radšej by som bola s Andym a Abigail. Snáď sú obaja v pohode a nenahnevajú sa, ak im zavolám na Skype;-pomyslela som si.

(ANDY)
- Dohodol som sa s Michaelou, že si zavoláme cez Skype. Nemám v pláne ignorovať ju, ako som to robil pred tým. 3 a pol hodiny, telefonovania cez Skype značia, že sme sa určite mali o čom baviť. Chábajú mi. Našťastie prišla Juliet a zbytok dňa som strávil s ňou a oslavou nášho výročia.................
 


26.časť- Posledná noc vo vile

13. července 2013 v 19:59 | Rocky |  Never Give In (story)
..(pokračovanie)..

(ASHLEY)
;Andys Michaelou majú jediné šťastie, že mi na nich záleží.;-pomyslel som si pri spracovaní videa z videokamery. Chceli nezabudnuteľné spomienky ? Majú ich mať!

(ANDY)
;Je mi s Juliet skvele. Hoci sa o mňa až prehnane stará, nevadí mi to. Je to od nej milé. Mohla sa na mňa pokojne vykašľať a nechať ma na vozíčku bojovať samého. Milujem ju za to, že je!;-pomyslel som si.


--Večer o 19:00--
--Juliet odišla, video je pripravené, rovnako ako občerstvenie. Chýbajú už len hostia. Samozrejme, že Andy o ničom nevie, takže ostal vo svojej izbe, keď zrazu preň prišiel Ashley:
"Andy? Prekvapenie!"-povedal zjavne spiacemu Andymu. Prišiel k nemu teda bližšie, aby ho prebral:
"Hmmm?"-opýtal sa rozospato Andy.
"Poď so mnou. Potrebujem ti niečo ukázať."-povedal Ashley.
Po príchode do obývačky ho Ashley preniesol na gauč, aby sa Andy nenámahal:
"O čo tu ide?"-opýtal sa Andy.
"Naša posledná spoločná noc vo vile."-povedala Michaela.
"Ou. To už?"-opýtal sa Andy sklamane.
"Pripravili sme si pre teba prekvapenie, ktoré bolo najprv tvoj nápad, ale akosi ťa to prestalo baviť. Pamätáš si na videokameru?"-opýtala sa ho Michaela.
"Samozrejme, že si pamätám. Však ste to nepozerali?"-opýtal sa Andy.
"Nie, ale vrámci dnešného večera si to pozrieme všetci spoločne. Súhlasíš?"-opýtala sa Michaela.
"Samozrejme. Pusti to."-povedal Andy a pohodlnejšie sa posadil.
Po hodine smiechu a oživenia spomienok sa ešte chvíľu rozprávali, no keď prišlo na Andyho otázku pre Abigail, zabávali sa na tom, ako si urobila z Andyho vankúš na spanie. Jednoducho na ňom zaspala:
"Ukáž. Vezmem ju do izby."-povedal Ashley.
"Opováž sa jej dotknúť. Daj mi deku."-povedal Andy.
"Andy. Nemôže na tebe spať."-povedal Ashley.
"Chcel by si ju iba pre seba, že ? Priznaj sa!"-povedal Andy.
"Nie, ale veď sa chúďa na tebe nevyspí a pozri sa na Michaelu. Žiarli."-povedal Ashley.
"Ashley. Abigail už zaspala. Nevadí mi to."-povedal Andy Ashleymu a potom sa otočil k Michaeli:" A ak moja sesternička žiarlí, nech s tým láskavo prestane a ľahne si ku mne."-dodal.
"A nebude to tvojej priateľke vadiť?"-opýtala sa Michaela.
"Vidíš ju tu niekde? Lebo ja nie. Poznáš príslovie: "Čo oči nevidia, srdce nebolí" ?"-povedal Andy.
"No dobre a nebude ti to vadiť?"-opýtala sa Michaela.
"Michaela. Veľmi dobre vieš, že ti nemôžem rozkazovať a ani dohovárať, pretože si rebel, ktorý si robi všetko po svojom."-povedal Andy a zobral vankúš.

(ABIGAIL)
;Táto vila mi bude chýbať. A čo, že mám zlomeniny? Bola so s najlepšími ľuďmi, ktorým na mne (snáď) záleží.;-pomyslela som si pri prezeraní videa. Neskôr som zaspala na Andyho hrudníku. ;Woow! Toto sa nestáva ľuďom ako som ja. Dúfam, že mu to nevadilo;-pomyslela som si.

(MICHAELA)
;3:1 pre mňa ! Čo by na to povedala moja milovaná súperkyňa Juliet ? Najväčšia sranda na tom je to, že Juliet je s Andym celé 2 roky a zaspávala na ňom iba jeden raz a ja, ktorú celé 2 roky ignoroval, nad Juliet vyhráva o 3 razy.;-pomyslela som si.

(ANDY)
;Byť vankúšom dvom BVB Army je to, po čom som celý život sníval. Vážne nechcem, aby sme sa rozlúčili;-pomyslel som si..............

25.časť -Prispôsobenie sa

8. července 2013 v 19:23 | Rocky |  Never Give In (story)
..(pokračovanie)..

"Ashley? Potrebujem prebrať. Pomôžeš mi?"-opýtal sa Andy.
"Facka ti nestačila? Fajn. Nastav tvár."-povedal Ashley.
-Andy sa odsunul od Ashleyho, aby mu náhodou nevrazil:
"Takže, s čím ti mám pomôcť?"-opýtal sa Ashley.
"S cestou do mojej izby."-povedal Andy.
"Samozrejme. Tvoja izba je po novom tu."-povedal Ashley a odsunul dvere do izby.
"Sranduješ? Nemôžem spať v hosťovskej! Nie som hosť!"-protestoval Andy.
"Pre mňa za mňa sa môžeš vyštverať do sovjej izby, ale sám."-povedal Ashley.
-Andy sa presunul do hosťovskej a trocha sa porozhliadal:
"Kto to tu navrhoval? Vyzerá to ..."-povedal Andy.
"Andy? Ty si to navrhoval. Nepamätáš si, ako si tu na nás s píšťalkou písal a vrieskal, že aký sme nemožní, že nevieme dať stolík presne do rohu?"-poznamenal Ashley.
"Vyzerá to hrozne skvele!"-povedal Andy.
"Ty jeden narcis, ktorý nikdy nevyschne! Zabývaj sa tu."-povedal Ashley a odišiel.
"Neboj sa. Za tých pár rokov si zvyknem."-povedal Andy potichu.

(ANDY)
;Ja mám ale divný vkus, keď som takto navrhol túto miestnosť. Chúďa hosť, ak by tu spal. Andy. Chcú ti pomôcť. Všetci do jedného! Never give in. Zvládneš to!;-pomyslel som si a ľahol si do postele.

(MICHAELA)
;Neverím tomu, že ma takto sklamal. Od malička mi sugeruje do hlavy, že sa nemám vzdávať a mám bojovať, no pán Biersack si to kľudne môže porušiť.;-pomyslela som si pri upratovaní izby. Prišiel za mnou Ashley:
"Michaela? Si v poriadku?"-opýtal sa.
"Môj bratranec a veľký idol sa chcel podrezať. Vážne si myslíš, že som v poriadku?"-opýtala som sa.
"Ale noták. Andy to zvládne."-povedal Ashley.
"A čo ak nie? Pamätám si, čo robil, keď sa rozišiel so Scout. Správa sa ešte horšie a ty predsa vieš, čo preň Scout znamenala."-povedala som mu.
"Čo to znamená?"-opýtal sa Ashley.
"Nechcem ťa strašiť, no mali by sme sa pripraviť na to najhoršie."-povedala som sklamane.


*NA ĎAĽŠIE RÁNO O 9:00 (PRI RAŇAJKÁCH)*
-Keď sa stretli Michaela, Abigail a Ashley pri raňajkách, čakali na Andyho, ktorý prišiel o pár minút neskôr. Hoci neprišiel na čas, bol plný pozitívneho elánu:
"Dobré ráno."-povedal Andy
"Dobré ráno. Niekto sa nám dobre vyspal?"-opýtal sa Ashley.
"Najlepšie."-odpovedal Andy.
"Jeej. To ma teší."-povedala Michaela.
"A ako vám je?"-opýtal sa Andy.
"Nesťažujem sa."-povedal Ashley.
"Fajn."-povedala Michaela.
"Úžastne."-povedala Abigail a trocha sa pokrútila na stoličke.
"Abigail? Naozaj?"-opýtal sa Andy.
"Hej. To len kvôli tomu, že blbo sedím. Bolí ma to bedro."-povedala Abigail
"Ak chceš, sadni si na gauč."-povedal Ashley.
"To je jedno. Bolieť bude tak, či tak. Ale ďakujem."-povedala Abigail.
"Jeden na vozíku sedí, druhá v posteli leží. Našli sme sa, čo povieš Abi?"-opýtal sa Andy.
"Jeej. To je milé."-povedala Abigail.
"Andy? Nepozveme Juliet?"-navrhol Ashley.
"Výborný nápad. Idem sa prezliecť."-povedal Andy a odišiel do svojej izby.
"Preskočilo mu?"-opýtal sa Ashley.
"Nechaj ho. Čo ak sa len dobre vyspal?"-opýtala sa Abigail.
"No moji zlatí. Toto je len časť toho, čo bude s Andym."-povedala Michaela.
"Myslíš, že toto je len pretvárka?"-opýtal sa Ashley.
"Bohužial. Takto to bolo aj v prípade "Scandy". Tváril sa ako slniečko a pritom sa ničil z vnútra."-povedala Michaela.
"Prafackať?"-navrhol Ashley.
"Vieš, čo ti kúpim na narodeniny? Boxovací vak, ktorý môžeš prefackať hocikedy len budeš chcieť."-povedala Michaela.
"Pomohol by mi niekto vyjsť hore?"-opýtala sa Abigail.
"Samozrejme. Ashley makaj k nej!"-povedala Michaela a vrazila do Ashleyho rukou:"Bolí ťa to bedro moc?"-opýtala sa Michaela.
"Hej, ale prežijem."-povedala Abigail a chytila sa Ashleyho, ktorý ju odniesol do izby.

(ANDY)
;Dnes som sa nádherne vyspal. Mám pocit, že som spal 11 hodín a pritom som zaspal až okolo 4-tej hodiny nad ránom. Celkom sa teším na Julietinú návštevu.;-pomyslel som si.

(ABIGAIL)
;Prosím zabite ma niekto! Od včerajška mám bolesti a ja sprostá ohýbam bedro.;-pomyslela som si, keď som už ležala v posteli:
"Nevadí, že príde Juliet?"-opýtal sa Ashley.
"Ale prosím ťa. Jasné, že nie."-povedala som.
"Ostanem tu s tebou. Nechcem ju vidieť."-povedala Michaela.
"Ďakujem. Okrem iného, viete, čo je dnes za noc?"-opýtala som sa.
"Noc, ako každá iná?"-opýtal sa Ashley.
"Možno pre teba, no pre ľudí, ktorý tu strávili posledné 2 týždne je toto posledná noc vo vile."-vysvetlila som mu.
"To tie 2 týždne tak rýchlo ubehli?"-opýtala sa Michaela.
"Chcelo by to nejakú rozlúčku."-navrhol Ashley.
"Napríklad?"-opýtala som sa.
"Mohli by sme premietať tie zábery, čo sme.."-povedala Michaela a zakryla si rukou ústa, aby nič neprezradila.
"Tie zábery, čo ste, čo ?"-opýtala som sa.
"Ale nič."-povedala Michaela.
"Michaela? Čakám na odpoveď!"-povedala som.
"Čo sme natáčali na videokameru."-povedala Michaela.
"Dalo by sa to premietnuť?"-opýtala som sa.
"Samozrejme. Ashley to zariadí."-povedala Michaela.
"Ale ja mám dnes jedno súkromné stretnutie."-povedal Ashley.
"Povedala som, že Ashley to zariadí, tak to aj zariadí. Rozumieme si?"-opýtala sa Michaela.
"Jasné."-povedal Ashley a odišiel z izby.
"Fúúú...kruté."-povedala som.
"Toto som bola ešte dosť milá."-povedala Michaela.

(MICHAELA)
;Super nápad s premietaním. Nepáči sa mi však Ashleyho prístup. Je mi "naozaj" veľmi ľúto, že nebude mocť byť nejakou jeho novou "jednorázovkou", no život je už raz taký. Andy by sa celý potrhal, aby mu mohol pomôcť a ten zasnený jednorožec sa radšej vyspí s nejakou bloňďavou bábikou Barbie. Kam ten svet speje?;-pomyslela som si.

(ANDY)
;Juliet prišla!;-pomyslel som si, keď som začul zvonček. Išiel som jej otvoriť, no trocha som to nedomyslel-Schody-:
"Ashley! Ty lenivý prispatý jednorožec! Mohol by si sem docválať?"-zavolal som.
"Prečo si dnes na mňa spolu s tvojou sesternicou zlý?"-opýtal sa.
"Pretože ťa máme strašne radi."-povedal som.
-Keď Ashley otvoril dvere, privítal Juliet objatím:
"Ehmm.... Ashley? Juliet je moja priateľka, ak dovolíš."-povedal som.
"Ou. Pán žiarlivec sa ukazuje. Idem do štúdia.."-povedal Ashley.
-Po jeho odchode som prišiel k Juliet a dal som jej pusu:
"No čo láska? Ako ti je?"-opýtala sa ma.
"Bez teba hrozne a s tebou výborne."-povedal som a dal jej pusu.
"Okrem iného, už mi veríš, že hoci nemôžeš chodiť, budem s tebou?"-opýtala sa ma.
"Verím. Bez najmenších zaváhaní. Poď ku mne. Chýbala si mi."-povedal som a objal som ju........

Další články


Kam dál